Začať znova po dlhšom čase písať je strašne ťažké, vyžaduje si to strašne veľa úsilia a sebakontroly. Veľakrát som si sadal za počítač s cieľom zachytenia stavu mysle alebo udalosti do textovej formy. No vtedy akoby sa stratil vždy zmysel tejto činnosti. Zrejme sa mi zlepšuje pamäť a nepociťujem takú akútnu potrebu zachytávať myšlienky. Myšlienky už nie sú to čo bývali a príbehy len tak neskáču do cesty.
„Musíš sa na to všetko začať pozerať zospodu.“
Asi by som nemal tak veľmi ospravedlňovať vlastnú lenivosť. Je za to zodpovedne pravdepodobne aj moje megalomanstvo a snaha dosiahnuť niečo viac a s tým súvisiace úmyselné prehliadanie drobnosti. Prestal som písať a pozerám sa ďaleko za more kam mi zaoblenosť zeme asi ani nedovolí dovidieť, neviem ako to je so zakrivením ale predpokladám, že to nie je možné. Musím začať písať, aspoň o maličkostiach čo si pamätám a rozdúchavať ich.
