Ako si ku mne sadol rok 2010

Jedno, bola by prisilná trúfalosť nazvať ho krásnym, ráno nastúpil som do autobusu a obsadil si miestečko pri okne. O chvíľku neskôr si ku mne prisadol jeden pánko a niečo povedal, no ja som ho dosť dobre nepočul, teda vytiahol som hudbu z uší a opýtal sa:

-Prosím?-

A pánko na to s úsmevom zopakoval:

-Už si k vám žiadna pekná slečna nesadne, už tu sedím ja!-

Myslím, že to bol rok 2010. Už aby zmizol.

Screaming under water

Nemám rad Vianoce, človek sa zastaví a je patetický. Niekto sa pateticky rozplýva a iného chytí depresia.

Rozprávať o pocitoch je ako rozprávať pod vodou. A vlastne načo by to aj človek robil. Iba ak sa chce absolútne utopiť v nechutnej mase svojich myšlienok, ktoré sa začnú stávať faktom hneď ako ich vysloví. Ak sa chce človek potopiť sa pred svetom je to istá cesta.

Kráčať chladnokrvne vpred s hlavou vzpriamenou, nie je to útok, iba obrana. Ignorujeme.

Nenalejem si pohár čistého vína a nebudem sa do neho pozerať a donekonečna pýtať sa kam sa podela všetka fantázia a sny. Sny sú pre deti. A je pravda, že dnes už sny neexistujú, ani sa neplnia a my už nie sme deti.

Človek opustí sny hneď ako pochopí ako mu kazia náladu.

Žijeme drámu vlastnej všednosti a neustále utekanie pred vlastným tieňom nás zavedie do absolútnej tmy alebo absolútneho svetla, čo je v podstate to iste. Nie sme slepí, no nie je sa na čo pozerať.
Nelejte si čistého vína a postavte sa tvarou k faktu vlastnej bezvýznamnosti. Ilúzii vlastnej výnimočnosti. Život nemusí byť super, väčšinou nie je super.

Čo to je super život?

Mam pocit, že zmysel života je až príliš primitívny na to aby sme tomu uverili a vzdali sa idealizovania seba samých.

Stroj bol vymakaný

Stroj bol vymakaný. Vpredu aerodynamicky rozrážal negatívnu energiu ak sa jej jeho mrštnému telu nepodarilo vyhnúť. Ako had. Ale chvost. Chvost to bola zbraň a zanechávala hlbokú ryhu. Po dosiahnutí dokonalosti a keď inteligenčne prekonal možnosti Dávida jednoducho odišiel. Svoju hlavnú úlohu, slúžiť Dávidovi teda nezvládol aj napriek svojej dokonalosti, teda skôr kvôli nej.

Vybor pre správu vymakaných strojov skončil tak skoro ako začal. A možno ešte skorej. Výbor bol oficiálne rozpustený na svojom prvom sedení, ktoré sa konalo dva dni po tom ako pán ultra doktor vied robotických Gud De Jurney zverejnil vo vedecko-technickom plátku článok o neschopnosti človeka žiť v prítomnosti niečoho, pripadne niekoho, vymakaného.

UDvR. Gud De Jurney bol taktiež niekto s kým mali ľudia problém žiť. Pripadne existovať v jeho prítomnosti. Gud začal svoj výskum už ako desaťročný a na zverejnenie svojej prace musel čakať tridsať rokov. Výskum neprebiehal na nikom inom ako na ňom samom. Ľudia ho neznášali. Roboty ho milovali.

Kapitalizmus II.

“Už mam viac ako tatko!”

Dominika 7r. po tom čo našla na zemi 5 centov.

Kapitalizmus

“Ja mam strašne rada marhule. Raz som bola v nemocnici a doniesli koláče, marhuľové. Ostatné deti ich nechceli a tak som všetky marhule z toho koláča pojedla ja. A potom som sa pogrcala.”

Dominika 7r.

Naspäť na zem

Začať znova po dlhšom čase písať je strašne ťažké, vyžaduje si to strašne veľa úsilia a sebakontroly. Veľakrát som si sadal za počítač s cieľom zachytenia stavu mysle alebo udalosti do textovej formy. No vtedy akoby sa stratil vždy zmysel tejto činnosti. Zrejme sa mi zlepšuje pamäť a nepociťujem takú akútnu potrebu zachytávať myšlienky. Myšlienky už nie sú to čo bývali a príbehy len tak neskáču do cesty.

„Musíš sa na to všetko začať pozerať zospodu.“

Asi by som nemal tak veľmi ospravedlňovať vlastnú lenivosť. Je za to zodpovedne pravdepodobne aj moje megalomanstvo a snaha dosiahnuť niečo viac a s tým súvisiace úmyselné prehliadanie drobnosti. Prestal som písať a pozerám sa ďaleko za more kam mi zaoblenosť zeme asi ani nedovolí dovidieť, neviem ako to je so zakrivením ale predpokladám, že to nie je možné. Musím začať písať, aspoň o maličkostiach čo si pamätám a rozdúchavať ich.

Nina Is Queen

Kráčal som nočnou ulicou po daždi, vo svelte pouličných lamp žiariacich ako zhora tak zo zeme po ktorej šlapem. Aké by to bolo asi nadherné ak, - V tom myšlienky naruší výbuch.

"Ked človek šlapne na mínu zachráni jeden život. Je hrdina."

No hrdinstvo sa dnes nekoná. Výbuch emócií uhasí Nina Hagen a jej modlitba k Bohom.