Jedno, bola by prisilná trúfalosť nazvať ho krásnym, ráno nastúpil som do autobusu a obsadil si miestečko pri okne. O chvíľku neskôr si ku mne prisadol jeden pánko a niečo povedal, no ja som ho dosť dobre nepočul, teda vytiahol som hudbu z uší a opýtal sa:
-Prosím?-
A pánko na to s úsmevom zopakoval:
-Už si k vám žiadna pekná slečna nesadne, už tu sedím ja!-
Myslím, že to bol rok 2010. Už aby zmizol.
1 komentár:
vidíš, to máš za to, že obsadzuješ miesta vyhradené pre invalidov!
Zverejnenie komentára