Studená biela obloha nad šeďou zemou.
Ešte včera bol január a ja som sa pozeral ako sa mení na studený február. Ešte v januári bolo teplo, bezdomovec si ustlal na chodníku a pokojne si spal. Človeku možno prebleslo hlavou, že sa isto stalo dačo. Stalo sa a nič už nie je ako predtým.
Ešte včera január. Bývam v takom typickom dome, aké stavali socialisti pre cele Slovensko. Bývam v Bratislave. Chladne steny a chladná atmosféra. Je mi zima, teplo to nie je čisielko na teplomeri z balkóna.
Ešte včera január. Na škole sa skončilo skúškové obdobie. Pre mňa nie. Mam pocit akoby to skúšanie nemalo konca. Bol január a všetko bolo fajn. Zrazu. Začalo dačo vadiť. Neviem čo. Dnes je február a vadí všetko, nenávidím tento mesiac.
Na strome boli konáre a sem tam na niektorých aj listy, ktoré nestihli opadnúť. Ako nadej, že to možno nie je pravda. No nevedia, že ich obdobie už uplynulo a silou mocou sa držia predstavy o lete, chladné leto. Strom ma teraz úplne iný tvar bez lístia, priehľadný a nejasný. Chabý zlomok pestrosti. Po sláve príde pád, tak ako zima po jeseni. Iba niekoľko zábleskov, pestrých spomienok na minulosť.
Nie. Neexistuje a som si tým už istý.
„Mam ťa rada.“
A ty si dúfala, že už som z toho vyrástol, aby som to bral vážne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára